Prečo je potrebné rozpoznať optimálny čas k oplodneniu?
PREČO JE POTREBNÉ ROZPOZNAŤ OPTIMÁLNY ČAS K OPLODNENIU? Už celé desaťročia hľadajú všetky múdre hlavy po svete nejaký univerzálny znak pre rozpoznanie „zdravého“ embrya resp. vajíčka. Je to úsilie veľmi komplikované a ukazuje sa, že je aj márne a zbytočné. Prečo? Jednoducho preto, že vývoj embryo je výslednicou miliónov rokov evolúcie a má obrovskú schopnosť …
Pokračovat ve čtení „Prečo je potrebné rozpoznať optimálny čas k oplodneniu?“
PREČO JE POTREBNÉ ROZPOZNAŤ OPTIMÁLNY ČAS K OPLODNENIU?
Už celé desaťročia hľadajú všetky múdre hlavy po svete nejaký univerzálny znak pre rozpoznanie „zdravého“ embrya resp. vajíčka.
Je to úsilie veľmi komplikované a ukazuje sa, že je aj márne a zbytočné. Prečo? Jednoducho preto, že vývoj embryo je výslednicou miliónov rokov evolúcie a má obrovskú schopnosť sa plasticky prispôsobovať meniacim sa podmienkam. To znamená, že sa vie vysporiadať aj s množstvom negatívnych dopadov na jeho vývoj a v každom svojom vývojovom období vie reagovať na tieto zmeny trochu inakšie. Preto tá istá vec napr. zmena teploty sa prejaví inakšie v období pred prvým delení a inakšie pri formovaní blastocysty. O tom by sa tu dalo hovoriť donekonečna a je isté, že nenájdeme jeden jednoznačný znak, ktorý by definoval zdravé embryo pre všetky obdobia (pozor: opačne tj. deselekcia – výber abnormálneho embrya takéto jednoznačné znaky má).
Napriek tomu som ale presvedčený, že niečo v biológii vývoja univerzálny charakter má.
UNIVERZÁLNYM BIOLOGICKÝM FENOMÉNOM JE TIMING (ČASOVÉ OPTIMUM) A SÚSLEDNOSŤ DEJOV.
Preložené do ľudštiny to znamená, že všetky naše biologické schopnosti sa postupne získavajú, dosahujú optima a potom sa strácajú. Schopnosť otehotnieť je toho názorným príkladom. Na tomto princípe je vystavaný celý náš život od kognitívnych schopností až po telesnú zdatnosť.
Zároveň ale platí aj to, že tieto schopnosti sú kaskádou dejov, ktoré sa musia získavať nielen v správnom čase ale aj v správnom poradí. Nemôže byť tehotenstvo bez puberty…atd. atd.
Z toho vyplýva, že vznik dejov v nesprávny čas bude mať negatívny dopad na výsledok napr. tehotenstvo 10 ročnej resp. 50 ročnej bude vždy rizikovejšie ako 25 ročnej ženy.
TENTO PRINCÍP PLATÍ AJ NA VAJÍČKA A ICH SCHOPNOSŤ BYŤ OPLODNENÉ RESP. ZABEZPEČIŤ VÝVOJ ZDRAVÉHO EMBRYA.
Pred ovuláciou vajíčko postupne získava schopnosť byť oplodnené, ktorá sa časom stráca. V podmienkach in-vivo tj. pri prirodzenom počatí sa tak deje spontánne a spermie „čakajú“ na tento optimálny čas. Ak sa na miesto určenia dostanú neskoro, tak zastihnú vajíčko už mimo optimálny čas a k oplodneniu nedôjde…preto sa často odporúča časovaný pohlavný styk.
V podmienkach in-vitro fertilizácii (IVF) musíme tento optimálny čas určovať na základe morfologických vlastností vajíčka. Problém ale je, že klasická svetelná mikroskopia je schopná rozlíšiť len prítomnosť 1. polového telieska ako znak zrelosti (vhodnosti k oplodneniu) vajíčka. To ale nestačí. My vieme, že vajíčko s 1. polovým telieskom ešte stále nemusí byť zrelé a presné určenie zrelosti je možné až za použitia tzv. polarizovanej mikroskopie (PLM), pomocou ktorej vieme neinvazívne zobraziť deliace vretienko. Deliace vretienko (DV) je vnútrobunková štruktúra, ktorá je zodpovedná za rozdelenie chromozómov pri delení buniek. V prípade vývoja vajíčka je DV zatiaľ jediným znakom, ktorým vieme šetrne tj. intravitálne (neinvazívne) stanoviť optimálny čas k oplodneniu.
Z našich výskumov je zrejmé, že čím ďalej sme od tohto optima (smerom dozadu ale hlavne dopredu tj. predčasne) tým viac anomálií sa objavuje u takto vzniknutých embryí.
Tento jav je najzrejmejší u žien vyššieho reprodukčného veku (38 a viac) s nižšou ovárialnou rezervou a nižšou produkciou vajíčok. U týchto žien získavame menší počet vajíčok s vyšším zastúpením nezrelých foriem. V týchto prípadoch je potom nutné čakať na to, kedy vajíčka dozrejú.
Z toho dôvodu, aby sme tento optimálny čas vedeli naozaj objektívne stanoviť (ako som spomínal svetelná mikroskopia nestačí), tak sme na našom pracovisku zaviedli metodiku OptimFert (optimalisation of fertilisation), pomocou ktorej vieme za použitia PLM určiť presné vlastnosti DV a stanoviť optimálny čas k oplodneniu.
Týmto spôsobom je možné zvýšiť percento oplodnených vajíčok a znížiť percento abnormálnych embryí, ktoré by mohli byť indukované z dôvodu neoptimálneho času oplodnenia.
Na záver.
Možno sa vám bude zdať toho veľa na malej ploche, ale mojou snahou je vás aspoň trochu uviesť do problematiky a ostatné si už povieme v prípadných vašich otázkach, na ktoré sa teším.
Veď to je cieľom tejto poradne – cez znalosť vzniká dôvera.
DÔVERA, TRANSPARENTNOSŤ A TRPEZLIVOSŤ – TO JE ZÁKLAD ÚSPECHU LIEČBY NEPLODNOSTI.
Buďte v kontaktu.
Máte zájem o konzultaci
s jedním z našich specialistů?